Zafarbovanie zubov na čierno vzbudilo moju pozornosť

Pri potulkách po Južnej Ázii som v provincii Chiang Mai na severe Thajska narazil na neregistrovaný horský kmeň Akha. Takýchto etnických skupín tu žije viac a môžete sa s nimi stretnúť najmä v horských oblastiach.

Ľudia kmeňa ^*Akha sa živia prevažne z turizmu a svojpomocne, pretože od thajskej vlády nemajú žiadnu podporu a nie sú ani oficiálne uznaní za občanov Thajska. Už po stovky rokov si zachovávajú svoju vlastnú kultúru a pre nás často nevídané zvyky.

Ženy tohoto kmeňa sa rady zdobia. Hlavu im pokrývajú lesklé aj farebné ozdoby, na krku zväčša nosia pestrofarebné koráliky. Čo však pri pohľade na týchto usmievavých ľudí upútalo moju pozornosť, je ich zvyk farbenia zubov na čierne. Spočiatku som tomu neprikladal váhu, po čase som si však uvedomil, že takýto zvláštny zvyk som zatiaľ pri svojich cestách nevidel. A tak som sa chcel dozvedieť viac.

Pri mojom prieskume o tomto zaujímavom zvyku ma prekvapil fakt, že vôbec nie je obmedzený iba na kmeň Akha. Ženy si zuby na čierne farbili, a často ešte stále farbia, na viacerých miestach sveta. Nie len v Thajsku, ale aj v Číne, Vietname, Laose, Indii, na Filipínach, na niektorých z pacifických ostrovov, či v Japonsku, kde tento zvyk nazývajú Ohaguro. Prekročil dokonca aj oceán a zvyk začierňovania zubov si udržiavali aj niektoré kmene severného Peru a Ekvádoru.

Ako som sa dozvedel, dôvodom pre tento zvyk nie je iba estetická stránka, nakoľko čierne zuby boli a sú pre týchto ľudí vnímané ako krajšie. Je tu aj praktická stránka zachovania zubov bez zubného kazu a akéhosi zakonzervovania pre ich dlhšiu výdrž. Ženy s čiernymi zubami sú vnímané ako krásne, dospelé, pripravené na vydaj, či na vyššej úrovni. Ľudia s čiernymi zubami sa týmto znakom však chcú aj odlíšiť od zvierat.

Wolfare- All you need when you want to travel  

Join our community and discover new places

Techniky ako dosiahnuť čo najtmavšie zuby sú pritom rôzne. V Japonsku si ženy miešali roztok z octu, do ktorého namáčali železné piliny. Pridávali aj čajový,  či gaštanový prášok. Vo Vietname sa ako farbivo používa živica získavaná zo sekrétov malého voškového hmyzu, ktorý nasáva miazgu zo stromov. Živica sa zriedi citrónovou šťavou alebo ryžovým alkoholom a niekoľko dní sa uchováva v tme. Potom sa aplikuje tlakom na všetky zuby. Pridaním železa, napr. železných klincov, sa získa modro-čierny nerozpustný povlak. V iných oblastiach juhovýchodnej Ázie sa kokosové šupky pália, aby vytvorili čierne lepkavé uhlie, ktoré sa kombinuje s pilinami z klincov. Zmes sa potom prikladá na zuby, kým sa nezafarbia. Aplikácia sa zvykne opakovať, nakoľko povlak nie je permanentný.


Tradícia prežívajúca stovky až tisícky rokov však nedokázala udržať krok s novou módou, ktorú so sebou priniesli európski kolonisti. Tým sa tento zvyk nepáčil. Bol v ich očiach vnímaný ako nepekný a neprijateľný, preto ho zakazovali, či potlačili presadzovaním svojich predstáv o kráse. A tak dnes zvyk začierňovania zubov prežíva už len na izolovanejších miestach, kde móda moderného človeka nemá taký vplyv. Presne takým miestom sú aj thajské hory, kde som sa osobne stretol s ľuďmi kmeňa Akha, s ľuďmi s „čiernym úsmevom.“

^*Akha je etnická skupina, žijúca v malých dedinách prevažne vo vyšších polohách Thajska, Laosu, Mjanmarska, provincii Yunnan v Číne a severovýchodnej Indii.

Špeciálne ďakujem spoluautorke článku Janke Kander za neoceniteľnú pomoc pri písaní tohto článku.